Poznaň a Polajevo | Poľsko 2017
Dlhá a vyčerpávajúca cesta do nie až tak ďalekých a neznámych miest, ale aj tak to na nás zanechalo svoju daň.
Vyrazili sme vo štvrtok v noci (12.1.2017) na miesto, sme dorazili ráno druhého dňa. Posádka bola v zložení (väčšinou ako vždy) : Gajdoškí trogári a cechmajster (zároveň aj šofér). Auto bolo naložené od vrchu až po spodok, veď cestovali 4 baby tak niet divu. Ako hovorím cesta bola dobrá ale dlhá. Zaujímavé bolo sledovať rozdiel v množstve snehu u nás a v Poľsku. Poľsko bolo síce biele ale len kde tu, no Slovensko vtedy ležalo pod hustou a ťažkou snehovou prikrývkou.
Dorazili sme na miesto okolo 9:00 v piatok. Už pri raňajkách sme boli obsluhovaní veľmi milími ľuďmi. Poľština a Slovenčina si nie sú celkom podobné, ale ako sa hovorí dorozumieme sa aj rukami, aj nohami. Po pár hodinách rozprávania a počúvania sa na nás niečo nalepilo. Zložili sme si veci a išli sme si na pár hodín pospať. V piatok sme na pláne nemali v podstate nič, no naši pohostitelia zorganizovali na večer zaujímavý program.
V sobotu ráno (teda 14.1.) sme sa obliekli do krojov a vyrazili sme do Poznane. Bolo to zaujímavé, pretože sme nevedeli ako to má celé vyzerať. Zahrali sme v kostole s nádherným betlehemom, potom sme hrali v nemocnici na onkologickom oddelení a dokonca sme roztancovali aj zopár pacientov. Koľko energie a práve pozitívnej, sršalo z týchto ľudí, bolo až neuveriteľné. Rozdelili sme sa na tri skupiny a vyrazili sme ešte do chrámov aby sme spestrili program. V ten istý deň sme hrali aj na programe v jednom podniku Silvano. Zahrali sme si, zaspievali a zatancovali. Gajdoši z iných kútov sveta nás učili ich tradičné tance. Bolo to zaujímavé spoznávať folklór a kultúru z iných kútov sveta.
Keďže program bol nabitý nie je ani toľko fotografií. Dúfam že mi to odpustíte.
Posledný deň, teda nedeľa, sa niesla v kresťanskom duchu. Ráno sme zahrali na omši, ktorú vysielala regionálna televízia. Ku koncu dňa sme si zahrali a zaspievali ešte raz na pódiu a to bolo vlastne naše posledné účinkovanie na stretnutí koledníkov.
A to by sme neboli my aby sme niečo nevylaratili (v dobrom slova zmysle).Učili sme poliakov po slovensky. Áno po slovensky. Prvé slovo bolo raňajky.... toto vzniklo v piatok ráno cestou do Poznane. Druhé slovo bolo vodičák a tretie batožinový priestor. Bolo kopec srandy a ďakujeme organizátorom za pozvanie na takýto krásny gajdošský festival. Bolo nám cťou.
Vyrazili sme vo štvrtok v noci (12.1.2017) na miesto, sme dorazili ráno druhého dňa. Posádka bola v zložení (väčšinou ako vždy) : Gajdoškí trogári a cechmajster (zároveň aj šofér). Auto bolo naložené od vrchu až po spodok, veď cestovali 4 baby tak niet divu. Ako hovorím cesta bola dobrá ale dlhá. Zaujímavé bolo sledovať rozdiel v množstve snehu u nás a v Poľsku. Poľsko bolo síce biele ale len kde tu, no Slovensko vtedy ležalo pod hustou a ťažkou snehovou prikrývkou.
Dorazili sme na miesto okolo 9:00 v piatok. Už pri raňajkách sme boli obsluhovaní veľmi milími ľuďmi. Poľština a Slovenčina si nie sú celkom podobné, ale ako sa hovorí dorozumieme sa aj rukami, aj nohami. Po pár hodinách rozprávania a počúvania sa na nás niečo nalepilo. Zložili sme si veci a išli sme si na pár hodín pospať. V piatok sme na pláne nemali v podstate nič, no naši pohostitelia zorganizovali na večer zaujímavý program.
V sobotu ráno (teda 14.1.) sme sa obliekli do krojov a vyrazili sme do Poznane. Bolo to zaujímavé, pretože sme nevedeli ako to má celé vyzerať. Zahrali sme v kostole s nádherným betlehemom, potom sme hrali v nemocnici na onkologickom oddelení a dokonca sme roztancovali aj zopár pacientov. Koľko energie a práve pozitívnej, sršalo z týchto ľudí, bolo až neuveriteľné. Rozdelili sme sa na tri skupiny a vyrazili sme ešte do chrámov aby sme spestrili program. V ten istý deň sme hrali aj na programe v jednom podniku Silvano. Zahrali sme si, zaspievali a zatancovali. Gajdoši z iných kútov sveta nás učili ich tradičné tance. Bolo to zaujímavé spoznávať folklór a kultúru z iných kútov sveta.
Keďže program bol nabitý nie je ani toľko fotografií. Dúfam že mi to odpustíte.
Posledný deň, teda nedeľa, sa niesla v kresťanskom duchu. Ráno sme zahrali na omši, ktorú vysielala regionálna televízia. Ku koncu dňa sme si zahrali a zaspievali ešte raz na pódiu a to bolo vlastne naše posledné účinkovanie na stretnutí koledníkov.
A to by sme neboli my aby sme niečo nevylaratili (v dobrom slova zmysle).Učili sme poliakov po slovensky. Áno po slovensky. Prvé slovo bolo raňajky.... toto vzniklo v piatok ráno cestou do Poznane. Druhé slovo bolo vodičák a tretie batožinový priestor. Bolo kopec srandy a ďakujeme organizátorom za pozvanie na takýto krásny gajdošský festival. Bolo nám cťou.
A veľké Ďakujem patrí pánovi Januszovi Jaskulskému za pozvanie na 17 ročník festivalu stretnutia koledníkov.
Komentáre
Zverejnenie komentára