Ja a Folklór
Všetko to začalo už keď som sa narodila. Od malička som vyrastala v prostredí kde folklór naozaj prenikal múrmi. Môj starý otec hrá na hudobné nástroje, spieval a druhý starý otec hrával divadlá, ale chcela som tým povedať to, že k folklóru som to mala na skok.
Už ako dvojročná som poskakovala v kroji pod pódiom v našej obci a tešila som sa z hocijakej udalosti, kde som mohla tancovať o sto šesťsto. Ako som rástla objavovala som ďalšie možnosti ako rozvíjať ľudovú hudbu, tanec a tradície.
V materskej škole som ako päť ročná začala chodiť na rôzne vystúpenia a súťaže s pani učiteľkou, ktorá ma ku tomu akosi dotiahla. No nebol to vždy len folklór, hudba celkovo vo mne vyvolávala radosť a šťastie.
Keďže moje rodisko je rodiskom gajdošov ako sa vraví, tak na fašiangových slávnostiach som sa každoročne stretávala s týmto hudobným nástrojom, no nikdy by som si nebola myslela, že raz sa stane tento hudobný nástroj mojím najobľúbenejším ale aby som neodbočovala.
Materská škola skončila a prešla som na základnú školu, kde som pokračovala v súťažiach v speve a v recitácií. Slávik Slovenska bola moja srdcovka a pár krát som sa umiestnila celkom vysoko. No stále tomu niečo chýbalo. Moji rodičia videli vo mne potenciál (a nie len moji rodičia), tak som sa dostala na hodiny spevu kde som sa s vynikajúcou pedagogičkou naučila pracovať s hlasom a s dychom.
Okolo roku 2014 sme sa v mojej dedine so skupinkou ľudí dohodli na vytvorení niečoho čo tu celkom chýbalo. Vznikol tu folklórny súbor, ktorý hral v mojom živote obrovskú rolu. Tešila som sa na každú skúšku. Hold človek mieni pán Boh mení. No ďakujem za každú chvíľu strávenú s týmito ľuďmi. Toto obdobie trvalo tak do roku 2015. (Krásny čas)
A od roku 2015 som sa začala učiť hrať na gajdy, na ktoré hrám až do teraz. V ďalších článkoch sa môžete tešiť na rôzne rozhovory s gajdošmi, na folklórne festivaly a na rôzne akcie z oblastí folklóru.
Už ako dvojročná som poskakovala v kroji pod pódiom v našej obci a tešila som sa z hocijakej udalosti, kde som mohla tancovať o sto šesťsto. Ako som rástla objavovala som ďalšie možnosti ako rozvíjať ľudovú hudbu, tanec a tradície.
V materskej škole som ako päť ročná začala chodiť na rôzne vystúpenia a súťaže s pani učiteľkou, ktorá ma ku tomu akosi dotiahla. No nebol to vždy len folklór, hudba celkovo vo mne vyvolávala radosť a šťastie.
Keďže moje rodisko je rodiskom gajdošov ako sa vraví, tak na fašiangových slávnostiach som sa každoročne stretávala s týmto hudobným nástrojom, no nikdy by som si nebola myslela, že raz sa stane tento hudobný nástroj mojím najobľúbenejším ale aby som neodbočovala.
Okolo roku 2014 sme sa v mojej dedine so skupinkou ľudí dohodli na vytvorení niečoho čo tu celkom chýbalo. Vznikol tu folklórny súbor, ktorý hral v mojom živote obrovskú rolu. Tešila som sa na každú skúšku. Hold človek mieni pán Boh mení. No ďakujem za každú chvíľu strávenú s týmito ľuďmi. Toto obdobie trvalo tak do roku 2015. (Krásny čas)
A od roku 2015 som sa začala učiť hrať na gajdy, na ktoré hrám až do teraz. V ďalších článkoch sa môžete tešiť na rôzne rozhovory s gajdošmi, na folklórne festivaly a na rôzne akcie z oblastí folklóru.
Komentáre
Zverejnenie komentára